Melk – Hallstatt – Orlie hniezdo – Salzburg

Letné predĺžené víkendy majú svoje osobité čaro. A to nás tak opantalo, že v utorok sme sa rozhodli a vo štvrtok sme sedeli s naplánovaným itinerárom v aute. Naša trasa viedla po stopách romantiky a soľnej bani v rakúskom meste Hallstatt a tiež do jedného zo sídiel vodcu, Kehlsteinhaus v nemeckom Berchtesgadene. 

Prvou zastávkou bol najnavštevovanejší kláštor v Melku (cca 3 hodiny cesty). My sme sem zvolili dlhšiu trasu  cez údolie Wachau, zaradené do zoznamu UNESCO. Je známe aj vďaka vínnej réve, ktorá sa tu pestuje. Malebná krajina s kopcami posiatymi vinohradmi po pravej strane a tok rieky Dunaj po vašej ľavici, ako z rozprávky.

Kláštor v Melku sa týči na skale v Dolnom Rakúsku od 11. storočia, pričom v súčastnosti je pod patronátom rádu benediktínov. Za váš čas celkom určite stojí knižnica s takmer 100 tisíc zväzkami, ktoré sa zachovali od stredoveku.  V kláštornom parku, pod 250 ročnými lipami (na Slovensku máme aj 820 ročný dub) načerpáte silu, schladíte sa a ak máte chuť rozjímať, vydajte sa na tzv. benediktínsku cestu. A nedivte sa, ak uvidíte v kláštore niekoho na bicykli – pre tzv. disabled (menej mobilných z našej skupiny) nám umožnili prehliadku aj v interiéri kláštora. Bola to taká menšia atrakcia, ale bez bicykla by sa tam táto naša „disabled“ nikdy nedostala , za čo som naozaj vďačná a beriem to ako obrovské gesto z ich strany.

HALLSTATT – krása, ktorú musí obdivovať každý

Možno to znie pre vás príliš komerčne, ale táto rozprávka sa predáva sama. Šanca zaparkovať je asi 1:1 000. Je tu niekoľko parkovísk (aj jedno odľahlé, skôr pre autobusy) a vždy sa niečo uvoľní, len treba byť trpezlivý a striehnuť. A to si predstavte, že ešte pred 100 rokmi ste sa sem dostali len loďkou, či horskou cestou. 

Hallstatt sa nachádza v pohorí Dachstein, v kraji Salzkammergut známom vďaka ťažbe soli. A to bol náš prvý cieľ – soľná baňa s najstarším solivarom na svete. Na vrch Salzberg sa dá dostať zubačkou (cesta trvá asi 3 minúty) a odtiaľ je to kúsok pešo do kopca. Keď už ste hore, po pravej strane je odbočka na tzv. SkyWalk – vyhliadkový mostík nad mestom.

Oplatí sa navštíviť aj miestnu kostnicu zo 16. storočia, kde sa nachádza asi 1 200 pomaľovaných lebiek. Za života si ich majitelia vybrali motív, po smrti boli uložení do hrobu. Po cca 15 rokoch sa kosti vybrali a pomaľovali, pričom lebky obsahujú meno zosnulého, dátum narodenia a úmrtia. Len pre zaujímavosť, najmladšia lebka pochádza z roku 1983 a v súčasnosti už miestni uprednostňujú kremáciu. A prečo to celé vzniklo? Dôvod je celkom prozaický – v tejto kopcovitej lokalite nie je miesto, kam by sa mŕtvi pochovávali. 

BERCHTESGADEN – Orlie hniezdo (Kehlsteinhaus)

Na Orlie hniezdo môžete ísť z parkoviska pri Múzeu Dokumentation Obersalzberg autobusom (poplatok  za parkovanie 3 €). Cesta trvá cca 20 minút (je to zážitok sám o sebe – autobusy majú špeciálne upravenú prevodovku, aby dokázali zdolať tzv. Kehlsteinstrasse dlhú asi 6,5 km do výšky 700 metrov) a spiatočný lístok stojí 16,10 € (vrátane výťahu na Orlie hniezdo). Alebo sa môžete vydať na túru a ísť pešo, čo vám zaberie asi 2,5 hodinky času. Je síce napísané, že 4, ale to zďaleka toľko normálnym tempom nie je. Ak sa rozhodnete ísť autobusom, dajte si v hornej pokladni pod výťahom opečiatkovať lístkom s približným časom nástupu na autobus smerom dole – zabezpečíte si tak miesto v ňom a nebudete musieť čakať. V prípade, že sa chcete aj najesť a prejsť po okolí, vyhraďte si aspoň 2 hodiny (rešturácia býva v lete preplnená). 

Orlie hniezdo (Eagle´s Nest) bolo postavené v roku 1938 ako darček k Hitlerovým päťdesiatym narodeninám na kopci Kehlstein. Pracovalo na ňom až 2 500 robotníkov po dobu 13 mesiacov, čo bolo symbolom nemeckej vytrvalosti prekonávať aj tie najnáročnejšie prekážky. 

Pozvanie naobedovať sa v Orlom hniezde nemám každý deň a tak som neodolala – to bola samozrejme chyba. Nielen že to dobre nevyzeralo, ale ani to nechutilo. Dali sme si schnitzel, nejaké halušky s hovädzím mäsom a špenátové rizoto. Najhoršiu spomienku mám asi na to, ako mi bolo zle (a nie pri platení účtu, to až také strašné nebolo). 

Do mesta plného Mozartových gulí, do SALZBURGU

Z Nemecka sme vyrazili naspäť do Rakúska, čo bola asi hodina cesty autom. Prešli sme sa po záhradách paláca Mirabell (postavený v roku 1606), zavialo nás k Mozartovmu rodnému domu, ale aj do Kostola sv. Petra. Kúsok od kostola sa nachádzajú Katakomby vytesané do skaly a starý cintorín patriaci kostolu. 

 

Za 4 dni sme prešli približne 1 200 km. Videli sme 4 dominanty v 2 krajinách. Čo sa mi zdalo naozaj zvláštne, neboli sme unavení. Práve naopak – mali sme nesmierne veľa zážitkov a keď si teraz s odstupom času prechádzam všetky fotky, som nesmierne rada, že tento spontánny nápad sa zrealizoval. Sú to miesta, ktoré vo vás zanechajú stopu a nie je to nič náročné (ani časovo a ani finančne). A ak budete potrebovať itinerár, prípadne poradiť sa, kľudne mi napíšte 🙂