Island a gastronómia, ktorú by ste (ne)mali vynechať
Každý pozná dramatickú prírodnú scenériu Islandu – od kaskádových vodopádov búriacich sa po rozoklaných horských útesoch cez žiarivé, tancujúce polárne žiary osvetľujúce arktickú oblohu. Väčšina ľudí však nemá potuchy, čo môžu očakávať, keď príde na rad Island a jeho jedlo. Ak ste zvyknutí na Škandináviu ako my, tu dostane Vaša fantázia zabrať.
Prvé jedlo – raňajky
Vonku je šero aj napriek pokročilej rannej hodine, trošku prší. Taký je Island vo februári. Dali sme si kleinur. Ak vám zvykla babička robiť „fánky“, je to veľmi podobné, možno trošku hutnejšie cesto. Typický je pre nich tzv. skyr, ktorý nájdete bežne aj u nás. Nevynechali sme ani rúgbrauð – tmavý chlieb, ktorý chutí sladko.
Po raňajkách sme sa vybrali opäť na letisko pre auto. V Herzi, ako aj v iných požičovniach si od vás pýtajú na garanciu kreditnú kartu. Ak ju nemáte, máte jednoducho smolu.
Ak sa sťažuješ na počasie, islandské príslovie hovorí: „Počkaj 10 minút.„
Nečudujte sa zničeným cestám v tejto ostrovnej krajine. Autá tu bežne jazdia na pneumatikách s hrotmi. Prvú zastávku sme si urobili po približne 50 km od Reykjavíku, pri starých lávových poliach, ktoré sa nám vynorili po ceste jedinou diaľnicou na celom Islande. A tak sme sa po pár kilometroch ocitli v odlišnej krajine. Slnko vystriedal vietor so snehom, potom len snežilo, následne pršalo, a opäť svietilo Slnko.
Našou druhou zastávkou bol jeden z najznámejších vodopádov na Islande – Seljalandsfoss. Z hlavnej cesty sa dostanete priamo na parkovisko, kde to aj vo februári žilo turistami objavujúcimi Island. Vodopád padá do malého jazierka a vytvára vodnú stenu, za ktorú sa môžete prejsť. Určite si nezabudnite nepremokavé oblečenie a veľký pršiplášť.
Čierna pláž a maják na Dyrhólaey
Island má celkom bežné, dopravné značenie, ktoré vás upozorní na najbližšiu čerpaciu stanicu vzdialenú „len“ 110 km. Naša cesta v tento deň smerovala na tzv. Čiernu pláž (Reynisfjara) na najjužnejšom cípe ostrova pri dedinke Vík. Súčasťou našej trasy bola aj zastávka pri neďalekom majáku a výhľad na Bránu Islandu (polostrov Dyrhólaey).
Ak sa budete chcieť posilniť po náročnej ceste, priamo na pláži sa nachádza Black Beach Restaurant. Polievka (kapusta, jahňacie mäso, ovčie žalúdky) stála približne 17 €, hlavné jedlo (burger, jahňacie mäso) asi 30 – 35 €. Pivo vás vyjde 8 €. Toalety sú tiež spoplatnené. Stojí pred nimi automat, kde sme platili kartou, preto je lepšie mať vo vrecku pár drobných pre prípad núdze. Islandské toalety sú zvyčajne čisté (práve tieto neboli, zrejme kvôli veľkému množstvu turistov) a neplatené.
Vrak lietadla Solheimasandur a ubytovanie vo vikingskej jaskyni
Pri spiatočnej ceste sme si nemohli nechať ujsť vrak lietadla Solheimasandur. Sú to pozostatky lietadla Douglas Dacota US Navi DC-3, ktoré tu muselo núdzovo pristáť v roku 1973. Ak budete mať šťastie, podarí sa vám tam dostať autom a nemusíte kráčať približne 4 km. 
Dostatočne vyčerpaní sme dorazili k vikingskej jaskyni, akémusi domčeku „v strede ničoho“, kde sme dúfali, že uvidíme polárnu žiaru. Sledovanie Aurory Borealis nám skomplikoval sneh, ktorý padal intenzívne celú noc. A tak sme sa s dlhým nosom pobrali ku vodopádom Gulfoss, čo bolo približne 90 km, teda 1 h a 15 min cesty autom. Island vám ukáže, že časy uvedené v navigácii sú nezmyslom. Trvalo nám to 2 h a 40 min po zľadovatej, neupravenej ceste so snehovými jazykmi a závejmi.
Vodopád Gulfoss a gejzír Strokkur
Gulfoss patrí k vodopádom, ktoré by ste nemali vynechať. Nachádza sa na rieke Hvíta a počas zimného obdobia zvykne byť pokrytý ligotajúcim sa ľadom. Áno, aj bol. A v tej hmle a vetre sme si videli ledva na špičku nosa. Len 10 km od Gulfossu sa nachádza najväčší gejzír Strokkur, ktorý vytryskne vodu približne každých 5 min. V jeho bezprostrednej blízkosti sú mnohé menšie gejzíry s teplotou vody od 80 do 100 °C (pozor na topánky!).
Kúpanie v komerčnej Modrej lagúne, kráter Kerid a Silfra, ktorá rozdeľuje svet
Cestou do Reykjavíku sme si užili prehliadku kráteru Kerid, ktorý vznikol dôsledkom sopečnej činnosti. Jazierko v ňom má hĺbku 55 m a môžete sa prejsť okolo neho. Dodnes netuším akým zázrakom, ale stihli sme sa okúpať v turistami milovanej Blue Lagoon. Lagúna je vyhľadávaná predovšetkým kvôli priaznivým účinkom bahna na pokožku. Okrem toho sme popri ceste k populárnej Silfre stihli zastaviť aj pri geotermálnej prevádzke a prameňoch, kde som mala v pláne uvariť si vajíčka. Pramene však boli suché a kde tu zo zeme sa akurát tak parilo. Silfra je miesto, ktoré rozdeľuje dva kontinenty, Severnú Ameriku a Euráziu. Nachádza sa v jazere Þingvallavatn, ktoré je rajom pre potápačov vďaka kryštálovo priezračnej vode. Na moste, ktorý je symbolom zlomu týchto tektonických dosiek odporúčam urobiť si krátku fotopauzu. Po nej sme pokračovali do Reykjavíku. Unavení a hladní, so 6 surovými vajíčkami a sladkým islandským chlebom.
Jedlá, ktoré by ste na Islande mali ochutnať
Islanďania sa v minulosti stravovali lacno a efektívne kvôli klimatickým podmienkam krajiny. Dodnes pečú chlieb tak, že ho zahrabú do zeme v blízkosti gejzírov, lovia vráskavce, ktoré prídu zrelaxovať ku pobrežiu, grilujú milé malé polárne kačičky (alka, z angl. puffin), či jedia konské mäso.
A tak sme sa rozhodli večer v Reykjavíku zažiť gastronomické „nebo – peklo“. Prvý chod bola ochutnávka piva. Zaujímavosťou je fakt, že pivo s objemom viac ako 2,25 % bolo na Islande zakázali predávať až do začiatku 90-tych rokov. Nám najviac chutilo Viking Stout (5,8 %) a Ölvisholt Lava (9,4 %). Na Islande je populárna aj zemiaková pálenka, tzv. Brennivin (alebo Čierna smrť, z angl. Black Death, 37,5 %). Chutí ako ražné sladké drievko viac než nejaký skvapalnený čierny mor. 1 l plastová fľaša stojí 10 €.
Steak z veľryby, konské mäso, ovčie žalúdky a všade čerstvá rybacina
Hlavný chod pozostával z veľrybieho steaku, konského carpaccia, ovčích žalúdkov, fermentovaného žraloka, sleďov, zmrzliny z ražného chleba. K tej zmrzline – priniesli nám niečo ako slovenský majonézový šalát medzi dvoma chlebmi, servírovaný na ľadovom šaláte, nakrájaný na štýl Sacherovej torty. Všetko bolo slané s vôňou rybaciny a k tomu … proste chlebová zmrzlina so šľahačkou – toto je gastronomické peklo! Ochutnali sme sušené ryby a neodolali sme ani tlačenke z ovčej hlavy – na jedlo sa nemá hovoriť fuj, ale tu som našla jedlá, ktoré by stáli za ten hriech pomenovať ich. Ak si chcete užiť všehochuť Islandu, odporúčam vám navštíviť napríklad Bistro Loki v Reykjavíku alebo Old Iceland Restaurant.
Na záver polárna žiara
Čo však bola pomyselná čerešnička na torte a oplatilo sa kvôli nej privstať si (o 2,00 hod.), prejsť cca 60 km od centra mesta bola polárna žiara. Na našu obhajobu dodávam, že fotky, ktoré sa nám podarilo urobiť sú to najlepšie, čo sme dokázali v tom chlade s minimálnymi skúsenosťami vytvoriť. A po tejto skúsenosti sa určite musím na Island vrátiť aj v lete.
