Zatracované Rumunsko
Hľadali sme, kam by sme mohli vypadnúť počas májového predĺženého víkendu. A tak vznikol nápad Rumunsko. Pôvodne len dvaja, romantika v meste Cluj-Napoca (Kluž). Napokon nás cestovalo 8 (statočných), a prešli sme približne 700 km za 3 dni. Možno si poviete nahánačka s časom, no my sme si to vôbec neuvedomovali. Jediný fakt, ktorý som si plne uvedomovala bolo, že v pondelok z letiska letím akurát tak do školy, lebo ráno hneď učím.
Diaľnica, autá a pozor na jamy
Let Bratislava – Cluj s maďarským Wizzairom trvá približne 50 minút. Spiatočné letenky nás vyšli 30 €. Na letisku sme si prenajali autá, žiadna Dacia, ale poctivá škodovka. Možno sa budete čudovať, obe boli celkom nové. Rumunské cesty – toto by bolo naozaj na dlho. V skratke, majú diaľnicu, dobrú diaľnicu. Asi 12 km. Čo sa týka šoférovania, ak ste fanúšikom dynamickej jazdy, smerovky nepoužívate, bežne obiehate cez dve plné, Rumunsko je váš cieľ. Ubytovanie nás v prepočte vyšlo na osobu 10 – 12 €/ noc.
Salina Turda – soľná baňa, ktorú musíte vidieť!
Naša prvá zastávka bola v soľnej bani Salina Turda, približne 60 km od Klužu. S navigáciou nie je problém nájsť hlavný vchod hore na kopci za mestom (dedinou). Parkovanie vás vyjde na 5 lei (1 €). Podľa CNN je to jedno z najoriginálnejších miest na svete. Nájdete tu minigolf, biliard, futbalové ihrisko, či obrovské ruské kolo. Ak nemáte dosť, môžete sa člnkovať na jazere priamo v bani. Adrenalín vám napumpuje aj prechádzka po drevených doskách nad hlavami všetkých alebo si to vybehnite 13 poschodí na zemský povrch (je tu aj výťah). Za vstup zaplatíte cca 6,50 €.
Brašov, Bran a príbehy o Vladovi Drakulovi
Mesto Brašov (v minulosti nazývaný Kronstadt alebo Stalinovo mesto) sa pýši dnes populárnym „hollywoodským“ nápisom Brasov, ktorý nahradil pôvodný nápis Stalin. Na horu vyjdete aj lanovkou, ku ktorej vedie niekoľko schodov. Rumuni majú v smere úpravy okolia čo doháňať. V Brašove nájdete jednu z najužších uličiek v Európe Strada Sforii, Čiernu baziliku, ale aj príjemné námestie a množstvo kaviarničiek.
Z Brašova sme ráno zamierili na hrad Bran (30 km). Parkovanie bolo celkom bez problémov na záchytných parkoviskách. Na hrad vedie krátka, strmšia cesta a za vstup si zaplatíte 35 lei (cca 7,80 €). Odporúčam mať pri sebe radšej hotovosť. Drakulovo sídlo bolo preplnené turistami. Drakula, teda Vlad III., zvaný Vlad Napichávač podľa jeho obľúbenej metódy mučenia v skutočnosti nemal nič spoločné s Drakulom, ktorého opísal Bram Stoker vo svojom románe.
Ako sme v búrke defekt opravovali
Po odchode z Branu sa strhla búrka a jeden z nás trafil obrovskú zaliatu dieru v ceste. V Rumunsku nič výnimočné. Ale to ani na Malte. Nahodili sme pršiplášte a rýchlo menili rezervnú pneumatiku. Prietrž mračien, všade okolo vás blesky, 6 ľudí natlačených v druhom aute si vás fotí (vraj aby ste mali spomienku) a dvaja, do nitky premoknutí odvážlivci makajú. Odviezli sme sa do Busteni, kde sme našli nielen pneuservis, ale aj zámok Cantacuzino.
„Perla Karpát“ a.k.a rumunská Sinaia
Sinaia je známa predovšetkým nadšencom turistiky a lyžovania. Svoje meno mesto odvodilo od Sinajského kláštora, ktorý vznikol v roku 1695 a je dodnes funkčný. Keď som uvidela zámok Peleš, povedala som si asi po prvýkrát že aj ten defekt stál za to. Jednoznačne jeden z najkrajších zámkov, aké som v živote navštívila. Manželka kráľa Karola I. Alžbeta ho nechala vyzdobiť benátskymi zrkadlami, Rembrandtovými obrazmi, kobercami z Perzie, či krištáľovými lustrami. Vstup vás vyjde 60 lei (13 €). Ak sa rozhodnete ho navštíviť, určite si skontrolujte vopred otváracie hodiny, ktoré sa menia.
Z Peleša sme sa po takmer 3 hodinách cesty dostali do mestečka Sighisoara, ktorej historické centrum je zaradené v zozname UNESCO. Turistov láka predovšetkým rodný Drakulov dom a Hodinová veža vysoká 64 m. Vo Vladovom dome však dnes nájdete len predraženú reštauráciu. Čo však stojí za prehliadku je samotné historické centrum prepletené úzkymi uličkami s farebnými domčekmi, kostolmi a vežami.
Posledná zastávka na našej ceste po Transylvánii bolo druhé najväčšie mesto Rumunska, Kluž. Pozreli sme si kostoly (tie ktoré boli otvorené po našom neskorom príchode), vybehli sme na letisko vrátiť autá (vzdialenosť z letiska do centra je asi ako v Bratislave, len taxikári sú rýchlejší a kolóny kratšie) a venovali sme sa rumunskej gastronómii.
V Rumunsku sme jedli, a dobre sme jedli 🙂
Začali sme zmrzlinou. Ak tam budete, určite vyskúšajte Moritz EIS v centre. Pomerne drahá, avšak stojí za to. Čo sa týka samotnej rumunskej kuchyni, chceli sme ochutnať niečo tradičné. Chyba, vážení, fatálna chyba. Tradičné rumunské jedlo je kapustový list plnený mäsom a ryžou zvaný sarmale. Potom je to mamaliga kukuričná kaša, ktorú podávajú ako prílohu alebo aj ako samostatné jedlo so smotanou. Z polievok sme ochutnali tzv. ciorba de durta, čo bola držková, len biela (vraj kvôli odlišnej receptúre). Zacusca je paprikovo-baklažánová nátierka, niečo podobné ako u nás Saba (len viac baklažánu), vynikajúca.
Zmlsli sme si na syroch a domácich bonbónoch. Fuf a ešte taká oriešková čokoláda s rumom – každý sme si kúpili aspoň 5 kusov, že budú darčeky. Keď sme prileteli do Bratislavy, čokoláda sa vyparila. No, zrejme chcela zostať s domácimi.
Ak máte pocit, že Rumunsko nie, pretože to, tamto, hento, prichádzate o veľa. Prechádzajte Slovenskom mimo diaľnic, cez dediny. Uvidíte babky sedieť na lavičkách pred domom, chlapov v krčmách, a razom nebudete ďaleko vzdialení od rumunskej reality. A áno, počas cesty sme sa stretli aj so žobrajúcimi deťmi popri ceste – raz. No ale vyberte sa na juhovýchod našej krásnej krajiny a nebude to o nič lepšie. Nehrajme sa, že sme niečo viac. Rumunsko má veľa nedostatkov, ale aj nesmierne veľa pozitív, ktoré určite stoja za zmienku.